Handlovčania odštartovali predsezónnu prípravu pondelkovým tréningom, ktorého sa zúčastnilo jedenásť hráčov novozloženej súpisky. Takmer v plnej sile sa tak po prvý raz spolu stretli a navzájom spoznávali.

Ako posledný do partie sa iba tesne pred začiatkom prípravy pridal 206 centimetrov vysoký bosniacky center Aleksandar Radukič, ktorý nie je v slovenskej najvyššej súťaži žiadnym novicom. V sezóne 2016/2017 obliekal dres bratislavského Interu. Spolu s handlovským odchovancom Tomášom Mrvišom sa v spomínanom období tešil zo zisku majstrovského titulu. V žlto-čiernom drese si popri silnej konkurencii vypracoval lichotivú štatistiku, 8,8 bodu a 4 doskoky na zápas.

Dvadsaťosem ročný pivot si donedávna ani len nepomyslel, že sa po roku na Slovensko vráti a po boku Tomáša Mrviša bude opäť bojovať za jeden tím. „S ponukou pôsobiť v Handlovej ma oslovil Tomáš, s ktorým udržiavam priateľské vzťahy. Neskôr som si dôkladne pozrel súpisku Baníka a keď ma následne skontaktoval Saša Jankovič, vedel som, že v Handlovej sa stretla skvelá partia. S oboma som sa rozprával aj o klubových ambíciách a prehovárať ma už nebolo potrebné, pretože som bol rozhodnutý,“ povedal s úsmevom na tvári rodák z Novej Gradišky.

Po vyadarenej sezóne na Slovensku viedli jeho kroky späť do rodnej Bosny a Hercegoviny, kde sa v sezóne 2017/2018 upísal tímu KK Bosna-Royal Sarajevo. S klubom si okrem domácej súťaže zahral Ligu majstrov, Európsky pohár FIBA, ale aj Jadranskú ligu. Jeho ďalšou zastávkou bol poľský celok Polpharma Starogard Gdaňsk, do ktorého prestúpil v ešte v rozbehnutej sezóne 2017/2018, práve zo Srajeva.

„Raduka,“ ako ho priatelia familiárne prezývajú, sa na Slovensko vracia z Rumúnska, kde vlani obliekal dres tímu SCM CSU Cracovia. Za tento celok odohral celkom devätnásť zápasov, počas ktorých trávil na palubovke v priemere 15,4 minúty na zápas a dosahoval 6,5 bodu, 3,9 doskoku a 0,6 asistencie na jedno stretnutie.

Po dvoch rokoch sa “Raduka” vracia do známeho prostredia a na sezónu sa veľmi teší. Podľa jeho slov bude Handlová konkurencieschopným tímom a na hornú Nitru prichádza s vysokými ambíciami. “Na Slovensko mám len tie najlepšie spomienky. Na Interi to bol vôbec môj prvý angažmán mimo domova a vo svojom debute som sa tešil z majstrovského titulu. Popri tom som získal množstvo dobrých priateľov a spoluhráčov. Verím, že po nastávajúcej sezóne budem môcť konštatovať to isté, pretože do Handlovej som pricestoval s vysokými ambíciami,” uzavrel Radukič.

Autor: Pavel Procner

Foto: Vladimír Dorňák

Školský basketbalový klub na Mierovom námestí v Handlovej vznikol v roku 2001, kedy sa vtedajší tréner mládeže Jaroslav Daubner, na základe odporučenia Rady športových tried a rodičov rozhodol, že mládež oddelí od handlovského MBK. Od tohto obdobia prešlo osemnásť rokov a je čas na bilancovanie a hodnotenie doterajšej práce. Treba ale povedať, že tá je vyhodnotená výsledkami, ktoré ŠBK v uplynulom období dosiahol. Poďme ale pekne poporiadku. V čase, keď sa handlovský mládežnícky klub vydal na svoju vlastnú púť to nebolo vôbec jednoduché a na trénera Daubnera čakalo neisté obdobie. „Hlavným dôvodom tohto kroku bol diametrálne odlišný názor na financovanie mládežníckeho basketbalu v meste. Preto sme sa rozhodli osamostatniť a od roku 2002 vystupujeme pod názvom ŠBK. Aj keď nás v spomínanom čase čakala veľmi nejasná budúcnosť, dnes môžem zhodnotiť, že to bol správny krok“, skonštatoval tréner Jaroslav Daubner.

Počas doterajšej existencie klubu v ňom pracovalo množstvo trénerov, ktorí vychovali ligových hráčov, ale i reprezentantov Slovenska. Za zmienku stoja mená ako Tomáš Mrviš, Jaroslav Morávek, Jozef Vojtek, či Mário Ihring. „Počas doterajšej činnosti sme v klube dosiahli celý rad vynikajúcich výsledkov. Klub vychoval extraligových hráčov a niektorí z nich nosili na drese aj znak Slovenskej republiky. To boli fakty, ktoré nás motivovali a posúvali do ďalšej práce. Z môjho pohľadu je ale najdôležitejšie, že sa nám takmer dvadsať rokov darí napĺňať tú najhlavnejšiu ambíciu, ktorú sme si na samom začiatku stanovili. Je ňou prilákať pod deravé koše čo najviac detí. Stovkám mladých ľudí sme vyplnili a naďalej vypĺňame voľný čas a ja som si istý, že aj tí, ktorí sú dnes už dospelí, spomínajú na obdobie prežité v ŠBK s úsmevom na tvári. Aj niektorí z nich sa rozhodli umiestniť svoje deti práve k nám do ŠBK,“ vysvetlil s nostalgickým úsmevom na tvári Jaro Daubner. 

Doterajší šéftréner handlovskej mládeže, ktorý pôsobí ako mládežnícky tréner už neuveriteľných tridsaťštyri rokov tvrdí, že bez pomoci zanietených ľudí by sme dnes tento rozhovor neviedli a je iba ťažko hodnotiť, ako by to s mládežou v meste Handlová vyzeralo. „Nikdy by sme to nezvládli bez pomoci rodičov, priateľov a všetkých, ktorí nám nezištne pomáhali. Veľká vďaka patrí trénerom, ktorí venovali mladým basketbalistom všetok voľný čas a to aj na úkor vlastných rodín,“ poznamenal Daubner. 

V uplynulom období došlo v ŠBK k veľkému progresu. Svedčia o tom výsledky z posledných štyroch rokov, počas ktorých sa handlovská basketbalová mládež výrazne zviditeľnila. A to nie len na slovenskej úrovni, ale klub sa stal známy aj za hranicami našej vlasti. Všetko sa to začalo v roku 2015, kedy sa Jaroslav Daubner rozhodol,  že sa o prácu podelí s mladším kolegom. V tomto období vstúpil do ŠBK dvadsaťdeväťročný, bývalý hráč handlovského Baníka, Ján Beránek. „Práca s deťmi je veľmi náročná a môže ju robiť iba človek so zanietením. Príchodom Janka Beráneka sa výrazne oživil záujem detí o basketbal. Vždy som presadzoval názor, že je potrebné dávať príležitosť mladým trénerom a dnes môžem na margo Janka povedať, že sa mi tento názor osvedčil ako správny. Pracuje s obrovským entuziazmom a zanecháva za sebou fantastické výsledky. Preto je čas odovzdať žezlo jemu a keď ho zo svojich rúk nepustí, o budúcnosť ŠBK sa neobávam,“ dodal skúsený mládežnícky tréner Daubner. 

Po osemnástich rokoch teda prevzal vedenie klubu Ján Beránek, ktorý nastúpil do funkcie predsedu ŠBK začiatkom júla 2019. V klube pôsobí štyri roky, počas ktorých sa mládežníckemu basketbalu podaril veľký progres. „Ja sám som s basketbalom začínal v handlovskom ŠBK a práve pán Daubner ma k basketbalu priviedol. Keď som sa pred štyrmi rokmi vrátil, povedal som si, že tomuto klubu a pánovi Daubnerovi vrátim požičané. Myslím si, že za uplynulé štyri roky sme klub nasmerovali na správnu cestu. S pánom Daubnerom sme pravidelne komunikovali o budúcnosti ŠBK a už dávnejšie sme sa dohodli, že riadenie klubu časom postupne prevezmem. Táto zmena sa teda neudiala zo dňa na deň, ale predchádzalo jej veľmi veľa okolností,“ vysvetlil novopečený predseda ŠBK Ján Beránek. 

Po jeho príchode sa naštartovala koncepcia vo viacerých smeroch. Stúpol záujem o prípravku, v ktorej každoročne evidujú približne sto detí. „Klub je naštartovaný veľmi dobre. Postupne sa nám darí budovať fungujúcu pyramídu od prípravky, až po starších žiakov, či žiačky. Samozrejme našimi ambíciami je pokračovať aj vo vyšších vekových kategóriách a už v sezóne 2020/2021 sa predstavíme v slovenskej lige kadetov,“ povedal Beránek. 

Tréner a teraz už aj šéf basketbalového klubu ŠBK Handlová vyzdvihol nie len rastúci záujem o basketbal, no neopomenul ani dosiahnuté výsledky, vďaka ktorým sa  mládežnícky basketbal opäť objavuje na európskej basketbalovej mape. „Za najväčší úspech počas môjho doterajšieho pôsobenia považujem najmä medzinárodnú konfrontáciu našich tímov. Spomenúť môžem historickú účasť v Stredoeurópskej lige, v rámci ktorej sa nám podarilo získať bronzové medaily. V uplynulých troch rokoch sme sa predstavili aj na finálových turnajoch Majstrovstiev Slovenska. Jeden z nich sme organizovali doma v Handlovej, kde sme taktiež získali bronz. Tu treba povedať, že konkurencia v rámci Slovenska je veľmi vysoká a my sa porovnávame s celkami z veľkých miest, akými sú napríklad Bratislava, Košice, či Nitra,“ zhodnotil sympatický tréner. 

V ŠBK sa ale práca nesústredí len na súťažné obdobie a výsledky v rámci majstrovských zápasov. Kým v iných kluboch sa tesne pred sezónnou prestávkou pozhasínajú svetlá, v tom handlovskom nie je na oddych čas. Deti sú neustále hladné po basketbale a preto sa Handlová stáva veľmi populárnou aj v organizovaní letných, či zimných kempov. „Za posledné štyri roky sa nám podarilo pripraviť už neuveriteľných jedenásť kempov, o ktoré je enormný záujem. Popri nich pravidelne organizujeme streetballové turnaje a podujatia pre najmenších. V dnešnej dobe musíte deti zaujať a vytvoriť im čo najideálnejšie podmienky. Iba tak môžete u nich prebudiť záujem o šport. My dospelí im vytvárame podmienky a ukazujeme smer a nie naopak“, zamyslel sa Beránek.

Marketing v klube je nastavený výborne, čo dokazuje aj lichotivá divácka účasť na jednotlivých zápasoch. Veď na domáce stretnutia chodilo v priemere 260 divákov. Absolútny divácky rekord bol vytvorený na zápase Stredoeurópskej ligy, keď si do handlovskej športovej haly našlo cestu 650 divákov. Takým číslom sa nemôže pýšiť ani väčšina seniorských klubov v našej najvyššej basketbalovej súťaži.

Pred novozvoleným predsedom klubu Jánom Beránekom sa napriek tomu otvára neľahká a tŕnistá cesta. Čaká na neho množstvo uložených cieľov a ambícií. Podľa slov samotného šéftrénera Beráneka sa vyššie spomínané úspechy môžu nabaľovať iba dobrou koncepčnou prácou. „Vyššie som spomínal, že našou najväčšou ambíciou je vytvorenie fungujúcej pyramídy, ktorej základy bude tvoriť prípravka a na jej špici by sa mal vynímať tím juniorov. Ďalej musíme pokračovať vo vytváraní komfortných podmienok pre deti a mládež, čím zvýšime záujem o basketbal v meste. Na začiatku sme si vybudovali osemročný plán a v súčasnosti sme v jeho polovici. Do nastávajúceho obdobia budeme potrebovať kvalifikovaných trénerov a spolupráca so Základnou školou na Mierovom námestí bude pokračovať aj naďalej. Verím, že aj spolupráca s našimi partnermi bude pokračovať tak, ako doteraz. Mojim cieľom je vytvoriť podmienky pre rast skvelých športovcov a to nie len v rámci basketbalu, ale aj v iných odvetviach športu. V neposlednom rade bude dôležité rozvíjať marketing, pretože ten je v dnešnej dobe nesmierne dôležitý“, uzavrel predseda ŠBK Ján Beránek. 

Autor: Pavel Procner

Slovenská basketbalová reprezentácia mužov do osemnásť rokov, odohrala na palubovke handlovskej športovej haly dve prípravné stretnutia. V oboch prípadoch bol ich súperom prievidzský výber hráčov do 24 rokov, ktorý nesie názov Blaho Basket.

Konfrontácia troch koučov z hornej Nitry, Karola Kučeru a Ondreja Haviara na strane Slovenska a Martina Blaha na strane prievidzského výberu, dopadla lepšie pre druhého menovaného a výber Blaho Basket ťahal v oboch prípadoch za dlhší koniec.

Vo štvrtkovom zápolení zvíťazili Blahovci 76:63, no tento výsledok úplne neodzrkadľoval priebeh na palubovke. Mladí Slováci ukázali aj svetlé momenty. Ide o novozložený národný výber, ktorý sa spolu ešte len zohráva. “Od úvodu nám zväzovala ruky nervozita. To ale pripisujem tomu, že náš reprezentačný výber je novovytvoreným tímom a chlapci mali v tomto zložení absolútny debut. Treba povedať, že náš súper mal vo svojom tíme hráčov s extraligovými skúsenosťami, no napriek tomu sme sa dokázali takmer celý zápas držať v tesnom bodovom závese. Najväčší problém vidím v tom, že aj keď sme si dokázali vytvárať strelecké príležitosti, nedokázali sme ich bodovo zúžitkovať. Ďalším problémom bol útočný doskok, v ktorom sme sa našim súperom zaostali. V budúcnosti sa musíme vyvarovať aj ľahkým stratám, ktorými sme dávali súperovi príležitosť na úspešné zakončenia. Moji zverenci ale dali do stretnutia veľkú energiu a zápas nám ukázal nedostatky, na ktorých musíme zapracovať,” zhodnotil reprezentačný kormidelník Karol Kučera.

V odvetnom, piatkovom stretnutí bol na slovenských reprezentantoch badať progres a svojmu súperovi boli viac než vyrovnaným súperom. Napriek tomu, že aj do tohto merania síl nastúpili veľmi zle a v úvode prehrávali 1:11, v závere sa dokázali dotiahnúť na rozdiel piatich bodov. O víťazovi napokon rozhodli väčšie skúsenosti a Prievidžania si vysoké vedenie vypracovali až v samom závere. Po štridsiatich minútach sa tím Martina Blaha tešil z triumfu 77:60. “V dnešnom zápase sme dokázali držať vyrovnanú hru so skúsenejším súperom podstatne dlhšie. Bohužiaľ, vyprodukovali sme veľa strát, ktoré vyplynuli z nátlakovej obrannej hry nášho súpera. Tak ako včera, aj dnes nám chýbali body z otvorených striel. Oba zápasy nám ale ukázali, kde je naša slabina a na čom musíme pracovať. Verím, že do začiatku európskeho šampionátu všetko správne doladíme,” pokračoval Kučera.

Podľa slovenského reprezentačného lodivoda, úvod prípravy priniesol presne to, čo sa od neho očakávalo. Išlo najmä o adaptáciu jednotlivých hráčov v tíme a o spoznanie základných nedostatkov, ktorých sa musia Slováci zbaviť. “Máme za sebou prvý týždeň prípravy, v ktorom sme sa venovali nácviku útočného systému. Ďalej sme pracovali na tom, aby si hráči na seba zvykali a vzájomne dokázali spolupracovať. V druhom bloku nás čaká práca na obrannom systéme a potrebujeme pracovať na nedostatkoch, ktoré sme v týchto dvoch prípravných zápasoch produkovali,” dodal na záver Karol Kučera.

Autor: Pavel Procner

Handlovčania vytrvalo pokračujú v rokovaniach a na ich súpiske figuruje už osem mien, ktoré budú v sezóne 2019/2020 hájiť zeleno-čierne farby. V siedmych  prípadoch ide výlučne o slovenských hráčov. Jediným legionárom v drese MBK bol doposiaľ Filip Halada. K nemu ale  pribudol ďalší hráč, ktorý prichádza zo zahraničia. Svoj absolútny debut na Slovensku zaznamená dvadsaťdvaročný srbský rozohrávač Stefan Mitrovič. 

Napriek svojmu nízkemu veku si tento 196 centimertov vysoký rodák zo srbského Vršacu v sezónach 2014/2015až 2017/2018zahral druhú balkánsku ABA ligu, v ktorej vystupoval v drese tímu KK Vršac. Po tom, ako si v sezóne 2017/2018vybudoval výborné štatistiky, siahol po ňom bosniansky celok Mladost Mrkonjič Grad. Tam sa mladému Srbovi taktiež darilo a v sezóne 2018/2019si vytvoril štatistiky 11,3bodu a 3,5asistencie na jedno stretnutie. Mladý srbský rozohrávač napriek tomu zatúžil po zmene a okamžite využil ponuku zo Slovenska. „Bol som v častom kontakte s trénerom Brankom Maksimovičom, ktorý si všimol moju prácu a ponúkol mi miesto na handlovskej súpiske. Do Handlovej prichádzam s cieľom hrať na vysokej úrovni a pomôcť tímu v naplnení predsezónnych cieľov. Neviem sa dočkať novej sezóny, spoluhráčov, ale aj domácich fanúšikov,“povedal Stefan Mitrovič. 

Branko Maksimovič srbského rozohrávača už dlhšiu dobu sleduje a pozná jeho kvality. Práve z tohto dôvodu ho oslovil a ponúkol mu príležitosť v handlovskom tíme. V ňom by mal patriť k lídrom a jeho úlohou bude diktovať hru z pozície rozohrávky.„Stefan má dobrý charakter a  je ideálnym človekom k budovaniu tímovej chémie. Čo sa týka basketbalovej výbavy, aj v tomto smere je na tom veľmi dobre. Má dobrú postavu, je silný a disponovaný ľavoruký strelec a vynikajúco pracuje v obrane,“ stručne opísal Mitrovičov profil handlovský kouč Branko Maksimovič. 

Handlová tak vo veľmi krátkom čase zaplnila už deväť miest na svojej súpiske a priaznivci handlovského basketbalu sa môžu tešiť na ďalšieho hráča, ktorý sa dohodol s klubom na ročnom kontrakte.

Autor: Pavel Procner

Handlovský manažment to v mesiaci jún odpálil na plné obrátky a nové mená sa z útrob handlovskej športovej haly valia rýchlosťou blesku. Súpiska Baníka sa iba včera rozrástla o prievidzského odchovanca Mareka Jašša. Neprešlo ani 24 hodín a zeleno-čierni hlásia ďalšiu posilu. Ôsmym hráčom v zostave sa dnes stal odchovanec handlovského basketbalu a mládežnícky reprezentant Slovenska, Branislav Mátych.

Dvadsaťročný krídelník odštartoval svoju hráčsku kariéru v Handlovej, odkiaľ ešte v juniorskom veku odišiel do klubu IMC Považská Bystrica. “Samozrejme že si dobre spomínam na svoje prvé basketbalové kroky v Hndlovej. Začínal som pod vedením trénera Smačka a neskôr som prešiel rukami trénerov Mrviša a Daubnera. Po skončení základnej školy ma do Považskej Bystrice stiahol tréner Peter Torda. Som mu dodnes za to veľmi vďačný, pretože mi tým dal príležitosť porovnávať sa s najlepšími hráčmi na Slovensku. To v Handlovej nebolo možné,” skonštatoval Mátych.

Debut v najvyššej seniorskej súťaži zaznamenal vo vlaňajšej sezóne, keď sa upísal basketbalovému tímu spod Dubňa, žilinskému PP & TV Raj. Za Šošonov trávil na palubovke v priemere sedem minút na zápas a prispieval k vytváraniu tímovej chémie. Tá Žilinčanov držala až do polovice dlhodobej časti na vynikajúcom treťom mieste. “Uplynulá sezóna bola v rámci SBL pre mňa premiérovou. Za svoje pôsobenie v Žiline ďakujem trénerovi Ivanovi Kurrilovi, ktorý bol mojim koučom v reprezentácií do dvadsať rokov a ponúkol mi miesto na súpiske Žiliny. Uplynulú sezónu hodnotím veľmi pozitívne a verím, že skúsenosti získané pod Dubňom využijem v drese Handlovej”, povedal handlovský odchovanec.

Braňo sa do svojho domovskéhu klubu vracia po piatich rokoch a na nastávajúcu sezónu sa veľmi teší. “Každý hráč sa teší, keď sa môže vrátiť do klubu, v ktorom začínali jeho prvé basketbalové kroky a inak tomu nie je ani v mojom prípade. Moje rozhododovanie netrvalo príliš dlho, stačilo aby som sa pozrel na mená hráčov, ktorí figurujú na handlovskej súpiske. Viem, že budem hrávať po boku chalanov, ktorí majú obrovské srdce a ja sa mám od nich čo naučiť,” dodal na záver najmladší hráč Baníka.

Autor: Pavel Procner

Handlovčania iba nedávno začali skladať káder pred blížiacou sa sezónou 2019/2020 a po tom, ako sa hornonitrianskemu celku upísala dvojica Mrviš, Jankovič, „baníci“ ohlásili ďalšie meno, ktoré posilní krídelný priestor. Do Handlovej prichádza 194 centimetrov vysoký prievidzský odchovanec Marek Jašš. Jeho prestup z konkurenčnej Prievidze je jednou z najzaujímavejších noviniek v rámci SBL. „Do Handlovej prichádzam s rovnakými ambíciami ako pred každou sezónou. V handlovskej šatni sa stretáva dobrá partia a verím, že sa ešte pripoja mená, ktoré posilnia našu tímovú chémiu. Už teraz môžem skonštatovať, že máme kvalitu a šancu na dobrý výsledok,“ povedal po príchode Marek Jašš.

Dvadsaťdeväťročný slovenský reprezentant strávil väčšinu svojej doterajšej kariéry v susednej Prievidzi, kde pokračoval v stopách svojho otca Branka Jašša. Ten ukončil svoju aktívnu činnosť práve v drese handlovského Baníka. V Handlovej odohral štyri sezóny, pričom ligový ročník 2001/2002 bol na profesionálnej úrovni jeho rozlúčkovým. „S otcom sa radím o každej svojej ponuke, no nikdy moje rozhodnutia neovplyvňuje a všetko je iba na mojich rozhodnutiach. Isté však je, že mi bude vždy fandiť v akomkoľvek ligovom drese,“ vysvetlil prievidzský odchovanec.

Marek Jašš obliekal prievidzský dres dlhých deväť sezón. Svoj debut v okresnom meste hornej Nitry zaznamenal v sezóne 2008/2009 a s výnimkou dvoch sezón zotrval v službách tohto tímu až po súčasnosť. V sezónach 2010/2011 a 2011/2012 si odskočil pod Zobor, kde sa dohodol na spolupráci s vtedajším nitrianskym Bemacom. S ním vybojoval striebro a bronz, ale aj víťazstvo v Slovenskom pohári. Čo sa týka hlavnej súťaže, prevažnú väčšinu svojich úspechov dosiahol v basketbalovom klube BC Prievidza. Tam sa mu podarilo získať jeden majstrovský a tri vicemajstrovské tituly a dva razy sa tešil z bronzového umiestnenia. Vo svojej zbierke má tak už osem medailí. „Predtým, ako som sa dohodol s handlovským Baníkom som sa zamýšľaj aj nad reakciou prievidzských fanúšikov, ktorí ma považujú za stabilnú súčasť prievidzského klubu. Musím povedať, že to z tohto pohľadu nebolo jednoduché, no zvíťazila rodina, ktorá je pre mňa v súčasnosti na prvom mieste,“ uzavrel Marek Jašš.

Autor: Pavel Procner
Foto: Lenka Molnárová

Za dverami handlovskej športovej haly sa v uplynulom týždni naplno rozbehli prípravy na sezónu 2019/2020. Poslednou informáciou, ktorú sme vám priniesli, bol návrat handlovského odchovanca Tomáša Mrviša. Napriek tomu, že zmluva ktorú dvadsaťosemročný slovenský reprezentant podpísal ešte nevychladla, „baníci“ sa môžu pochváliť ďalším úlovkom. 

Piatym Slovákom do partie sa stal tridsaťštyriročný skúsený krídelník Saša Jankovič. Rodák z chorvátskej Rijekynie je v našej najvyššej súťaži žiadnym novicom. Na Slovensko prišiel pred trinástimi rokmi. V sezóne 2006/2007zaznamenal debut v drese Levíc. „Do Levíc som prišiel ešte ako mladý, dvadsaťdvaročný hráč. Na toto obdobie si živo spomínam, veď išlo o môj prvý profesionálny kontrakt mimo Chorvátska. Začiatky neboli jednoduché, pretože som prišiel do krajiny s inou kultúrou, mentalitou a zvykmi. Hneď od začiatku som bol ale obklopený vynikajúcimi ľuďmi, ktorí mi pomohli adaptovať sa. Za zmienku stojí generálny manažér Ladislav Garaj, spoluhráč Ladislav Lutovský, ale aj vtedajší tréner Pavol Sooš, ktorý mi dôveroval aj v období, keď to z mojej strany na palubovke nefungovalo úplne podľa predstáv,“zaspomínal handlovský krídelník. V očiach divákov sa Saša stal povestným najmä vynikajúcou muškou spoza trojkového oblúka. Basketbalovou verejnosťou bol často označovaný za „tichého zabijaka,“ktorý najmä v závere stretnutia dokázal zobrať opraty zápasu do vlastných rúk. „Streľba spoza oblúka je moja obľúbená záležitosť, ale myslím si, že je omnoho viac spôsobov, ako môžem pomôcť svojmu tímu. S trénerom Maksimovičom som už v minulosti spolupracoval a som presvedčený, že on sám najlepšie vie, ako ma môže využiť. Ja som pripravený urobiť pre družstvo maximum. Aj keď som v poslednom období dostal niekoľko ponúk, rozhodol som sa pre Handlovú. Musím povedať, že sa pod to do veľkej miery podpísal fakt, že si konečne môžem znova zahrať v jednom tíme s Tomášom Mrvišom, ktorého považujem za člena svojej rodiny,“ vysvetlil Jankovič. 

V priebehu deviatich sezón sa 206 centimetrov vysoký krídelník predstavil na súpiskách siedmych tímov. V sezóne 2006/2007, kedy išlo o jeho debut pod slovenskými košmi, podpísal už spomínanú zmluvu s Levicamia v ďalšom ročníku odišiel pod Zobor, kde obliekal dres tímu Casta SPU Nitra. „V Nitre som pracoval pod vedením nekompromisného kouča Ľubomíra Urbana. V tomto období som absolvoval veľmi náročné tréningy. Bola to ale dobrá skúsenosť, pretože v súčasnosti, keď mi je počas tréningu ťažko, spomeniem si na sezónu v Nitre a v duchu si poviem, že keď som prežil „Mexa,“ prežijem všetko, porozprával so smiechom Saša Jankovič. 

Po spomínaných dvoch sezónach sa vrátil do rodného Chorvátska a od roku 2007 do roku 2012 vystriedal domovské tímy KK Zabok, Torpedo Rijeka a Kvarner Resort Novi Rijeka. V sezóne 2012/2013 bol už ale znova súčasťou SBL ligy. Tentoraz sa dohodol na spolupráci s basketbalovým klubom ŠKP Banská Bystrica. „Zo Slovenska som v tom čase odišiel, pretože prišla lukratívna ponuka z Chorvátska. Vtedy bola chorvátska liga veľmi kvalitnou súťažou a v rámci nej som si mohol zahrať proti euroligovému celku Cibona Záhreb, ale aj iným tímom pôsobiacim v kvalitných európskych súťažiach, ako napríklad Cedevita, Zadar, či Split. Potom nasledovalo obdobie, kedy som zatúžil hrávať za svoju rodnú Rijeku. Myslím si, že ide o nostalgiu, ktorá občas prepadne každého športovca. Po štyroch rokoch som opäť zacítil, že potrebujem zmenu a keď prišla príležitosť zo Slovenska, neváhal som,“skonštatoval handlovský debutant. 

Pod Urpínom si Saša zahral jednu sezónu a nasledovala zastávka pod Tatrami. V ligovom ročníku 2013/2014sa mu podarilo so sviťanskou Iskrou vybojovať bronzovú medailu a získať tiež Slovenský pohár.Po tomto úspešnom období prejavili o jeho služby záujem obuvníci z Komárna, s ktorými sa nielenže dohodol na spolupráci, ale v ročníku 2014/2015 s nimi získal majstrovský titul. Pred začiatkom sezóny 2015/2016 siahol po chorvátskom krídelníkovi bratislavský Inter, v ktorom sa ale zdržal iba do polovice súťaže. V druhej polke prišla ponuka z košického KB a Saša tak cestoval na opačnú stranu republiky. V sezóne 2016/2017 sa vrátil do Svitua v posledných dvoch sezónach pôsobil opäť v Komárne, odkiaľ si iba vlani odniesol druhý bronz vo svojej kariére.

Saša sa ale nechystá svoju vitrínu úspechov uzavrieť. „V prvom rade musíme počkať, kým sa súpiska nášho tímu definitívne uzavrie. Až potom môžem byť konkrétnejší. No za seba už teraz viem povedať, že som prišiel do Handlovej tak ako do každého tímu, čiže s tými najvyššími cieľmi. Verím, že budeme disponovať  kvalitným tímom a dúfam, že handlovskí fanúšikovia nám budú oporou. A my sa im za to budeme snažiť odvďačiť  atraktívnym basketbalom. Ďalšou vecou na ktorú sa veľmi teším je, že si budem môcť zahrať tradičné hornonitrianske derby. Viem, že sa v posledných zápasoch Handlovej proti Prievidzi príliš nedarilo, preto dúfam, že sa to v nastávajúcej sezóne zmení,“dodal Jankovič. 

Novopečený „Handlovčan“ v súčasnosti prežíva krásne obdobie svojho života. Iba prednedávnom sa z neho stal čerstvý „ženáč“ a do Handlovej prichádza aj so svojou manželkou Soňou. „Ešte si tento fakt až tak veľmi neuvedomujem, veď som sa oženil iba pred troma týždňami. Väčší vplyv to malo na moju manželku Soňu, ktorá si ešte len zvyká na nové meno. Musím ale povedať, že Soňa je mojou obrovskou oporou a všade, kde som doposiaľ pôsobil, bola so mnou a stála pri mne. Preto viem, že inak tomu nebude ani v Handlovej a na nastávajúcu sezónu sa spoločne veľmi tešíme,“ uzavrel rozhovor sympatický basketbalista. 

Autor: Pavel Procner, Foto: Lenka Molnárová

Handlovským basketbalovým priaznivcom sme iba prednedávnom priniesli informáciu o predĺžení spolupráce so srbským lodivodom Brankom Maksimovičom, ako aj s kvartetom hráčov Halada, Petráš, Dolník a Stehlík. Vedenie handlovského Baníka ohlásilo ďalšie meno, ktoré vystuží súpisku hornonitrianskeho celku v súťažnom ročníku 2019/2020. Po úspešných rokovaniach sa manažmentu zeleno-čiernych podarilo zlanáriť do svojich radov reprezentačného krídelníka Tomáša Mrviša.

Odchovanec handlovského basketbalu sa do dresu domovského klubu vracia po piatich sezónach. Dvadsaťosemročný reprezentačný krídelník nastúpil za Handlovú po prvý raz v sezóne 2008/2009. Rok na to sa mu podarilo získať prvú medailu na ligovej úrovni. V súťažnom ročníku 2009/2010 vybojoval s Handlovou bronz. Išlo o posledné medailové umiestnenie Baníkov v doterajšom priebehu súťaže. „Na toto obdobie si spomínam, akoby to bolo včera, veď išlo o môj prvý medailový úspech v najvyššej súťaži. Vážim si ho o to viac, že som ho dosiahol v klube, kde začínali moje prvé basketbalové kroky. Viem, že od tej doby sa v Handlovej z medaile netešili už ani raz a preto sa vraciam domov s ambíciou toto nelichotivé konštatovanie zmeniť. Verím, že sa nám to podarí“ povedal s úsmevom na tvári handlovský odchovanec.

Sympatický, 200 centimetrov vysoký krídelník odohral za Handlovú päť sezón, od roku 2008 do roku 2014, s výnimkou sezóny 2012/2013, kedy si odskočil do metropoly Tekova, kde sa upísal vtedajšiemu levickému Astrumu. V sezóne 2014/2015 sa rozhodol, že Slovensko opustí a vyskúša si pôsobenie v českej národnej lige, kde o jeho služby prejavil záujem basketbalový klub Ariete Prostějov. S „orlami“ sa mu podarilo vybojovať bronz a prvenstvo v Českom pohári. „Na pôsobenie v Prostějove spomínam vždy s úsmevom na tvári. V šatni sa zišla dobrá partia, ktorá hrala kolektívny a nesebecký basketbal, teda presne ten herný štýl, aký ja preferujem. V Čechách som navyše získal mnoho skúseností, ktoré som si neskôr preniesol naspäť do Slovenskej ligy,“ skonštatoval Mrviš.

Napriek úspešnému pôsobeniu v českej najvyššej súťaži sa Tomáš po roku rozhodol, že sa vráti na Slovensko, kde prijal ponuku od bratislavského Interu. „Do Interu som sa rozhodol odísť najmä po komunikácií s vtedajším trénerom Brankom Maksimovičom, s ktorým prechovávam veľmi korektné vzťahy. Najmä jeho zásluhou som posledné obdobie kariéry strávil na Pasienkoch. Málokto ale vie, že sezóna, kedy som debutoval za Inter bola pre mňa tou najhoršou, akú som kedy zažil. Už v jej polovici som mal chuť z Bratislavy utiecť, pretože manažment Interu odvolal trénera, chémia v šatni nefungovala a moja minutáž bola mizivá. Potom sa ale udiala vec, ktorá mi v odchode zabránila a môj život sa v sekunde zmenil naruby“, zaspomínal Mrviš.

Tomášovi osud zasadil tvrdú ranu, po ktorej sa zdalo, že sa so svojim zbožňovaným basketbalom bude musieť navždy rozlúčiť. V zápase 30. kola sezóny 2015/2016, sa na palubovke komárňanského Riekeru, v súboji s domácim rozohrávačom T.J. Bannisterom zrazil tak nešťastne, že priamo na hracej ploche prišiel o obličku. „Pochopiteľne, že na toto obdobie spomínam veľmi nerád. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Po tom, ako ma lekári a basketbalová verejnosť odpisovali, povedal som si, že sa vrátim ešte silnejší a pripravenejší. Myslím si, že sa mi to podarilo a nielenže hrávam najvyššiu súťaž dodnes, ale verím, že môj príbeh je vzorom aj pre mladých basketbalistov. Tu by som sa ale chcel zastaviť a poďakovať svojmu bývalému klubu, ako sa k tejto situácií postavil. V období, keď ešte nebolo zrejmé ako sa to s mojim zdravotným stavom bude vyvíjať, prišiel manažment Interu s ponukou na predĺženie zmluvy do nastávajúceho ligového ročníka. Navyše som mal zabezpečenú tú najlepšiu lekársku starostlivosť. Toto zažijete naozaj iba málokde,“ zdôraznil Tomáš Mrviš.

Na súpiske úradujúceho majstra pôsobil od sezóny 2015/2016, až po súčasnosť. So žlto-čiernymi získal dva majstrovské tituly, dve tretie miesta a vo svojej premiérovej sezóne sa tešil aj zo zisku Slovenského pohára. A ako sám vraví, určite nechce svoju medailovú vitrínu uzavrieť. „Ja som mal vždy len tie najvyššie ambície a to bez ohľadu na to, aký dres som si obliekol. Ani do Handlovej neprichádzam s iným myslením a pre úspech som pripravený urobiť čokoľvek. Keď nám bude priať šťastie a vydrží zdravie, môžu sa diať veľké veci,“ uzavrel handlovský odchovanec.

Autor: Pavel Procner

Sezónu 2018/2019 zavŕšili handlovskí basketbalisti päťzápasovou štvrťfinálovou sériou proti Patriotom z Levíc, ktorí obhajovali majstrovský titul. Baníci v závere vlaňajšieho ročníka naladili s príchodom srbského kouča Branka Maksimoviča formu a najvyššia basketbalová liga bola takmer svedkom veľkého prekvapenia. Zeleno-čierni ukončili svoje ťaženie koncom mája, no priaznivcom handlovského basketbalu pripravili v závere sezóny pekné basketbalové predstavenie.

V aktuálnom období sa v útrobách handlovskej športovej haly pripravujú na nastávajúci ročník. Prvou zmenou, ktorá sa v Handlovej udiala, bol odchod športového riaditeľa Ivana Kartáča, ktorý po desiatich rokoch požiadal o uvoľnenie zo služieb klubu. Zmeny ale nastali aj v zložení správnej rady, ktorej členstvo zrušili Jozef Tonhauser a Imrich Weisz. Ich miesta zaujali Daniel Trangoš a Peter Kollár. Pozícia športového riaditeľa je doposiaľ neobsadená. „Po niekoľkých sedeniach sme sa na správnej rade rozhodli, že úlohy spadajúce do kompetencií športového riaditeľa rozdelíme medzi viacerých činovníkov klubu. Ja sa budem zaoberať zmluvami a skautingom hráčov, Peter Kollár bude mať na starosti technické záležitosti a prevádzku športovej haly a Pavel Procner sa bude okrem komentovania zápasov venovať médiám, komunikácií s verejnosťou a zabezpečovaním starostlivosti o rozhodcov. Všetci traja musíme vystupovať ako jeden muž a naša komunikácia musí byť efektívna,“ uviedol pre handlovský web novozvolený člen správnej rady Daniel Trangoš.

Ďalšou novinkou, ktorou sa hornonitriansky celok môže pochváliť je predĺženie zmluvy so srbským lodivodom Brankom Maksimovičom. Štyridsaťdvaročný búrlivák po prvý raz zavítal do Handlovej ešte v sezóne 2014/2015, keď na lavičke handlovských baníkov vystriedal Ľudovíta Smačka. S Handlovou sa prebojoval do semifinále vtedajšej extraligy. V súboji o bronz však Handlovčania podľahli bratislavskému Interu 1:2 na zápasy a obsadili konečné štvrté miesto. Do Handlovej sa vrátil po zápase 21. kola uplynulého ligového ročníka, kedy sa mu podarilo nakopnúť stratené sebavedomie svojich zverencov a úradujúcemu majstrovi skomplikovať cestu medzi elitnú osmičku.

Spolu s Brankom Maksimovičom sa na ďalšej spolupráci dohodli odchovanci Baníka, Adam Stehlík a Michal Dolník. Prvý menovaný je dvadsaťročný handlovský krídelník, ktorý disponuje najmä strelou spoza perimetra. Michal Dolník sa pod vedením trénera Maksimoviča dostával na palubovku pravidelne a s rastúcou minutážou sa jeho výkony výrazne zlepšili. Pod košom sa v novej sezóne predstaví aj Jakub Petráš, ktorý v handlovskom drese vlani debutoval. S hornonitrianskym celkom uzavrel dvojročnú zmluvu a aj v tej nastávajúcej by mal patriť k najväčším oporám svojho staro-nového tímu. Spolu s Petrášom na súpiske v Handlovej zotrval aj český krídelník Filip Halada, ktorý vynikajúco zapadol nie len do kádra, ale aj medzi fanúšikov.

Vedenie MBK má v súčasnosti v rokovaniach aj ďalších hráčov, ktorých mená by nepochybne potešili handlovskú basketbalovú verejnosť. Podľa slov prezidenta klubu Jána Spevára, komunikácia s týmito hráčmi je na dobrej ceste a akonáhle dôjde k podpisu ďalšej zmluvy, ihneď vás budeme prostredníctvom našej webovej stránky informovať. 

Po neúspešnom zavŕšení sezóny 2017/2018, kedy handlovskí basketbalisti vypadli vo štvrťfinále s bratislavským Interom po sérií 0:3 na zápasy, odštartovala v októbri uplynulého kalendárneho roka nová sezóna. Tá mala priniesť do handlovského basketbalu nový vietor a cieľom vedenia MBK bolo napraviť vyššie spomínaný spackaný ročník.

Ambíciou novozvolenej správnej rady, ktorá po prvý raz zasadla v polovici septembra 2018, bolo posunúť hornonitriansky celok do semifinále sezóny 2018/2019. Prvým krokom handlovského manažmentu bolo angažovanie štyridsaťročného trénera Petra Tordu. Popri tom sa Baníku podarilo zazmluvniť staro-nových hráčov, Jakuba Novysedláka, Ondreja Haviara, Michala Dolníka, Djordjeho Tresača a Adama Stehlíka.

Výsledky nového kouča nenechali na seba dlho čakať a Peter Torda predviedol vynikajúce manažérske schopnosti. Do Handlovej sa mu podarilo zlanáriť pivotmanskú dvojicu Michal Čekovský a Jakub Petráš. Slovenskí reprezentanti sa vrátili zo zámoria, kde v uplynulých štyroch rokoch pôsobili v prestížnej univerzitnej súťaži NCAA. Michal Čekovský obliekal dres tímu Maryland Terrapins, pôsobiaceho v populárnej konferencii Big Ten. Na Slovensko sa vrátil po neúspešnom kontrakte v srbskom FMP Belehrad. Jakub Petráš nastupoval za univerzitu Stony Brook New York, v rámci konferencie America East.

K nim sa postupne začali pridávať ďalšie mená. Podkošový priestor posilnil Žilinčan Lukáš Hoferica. Prvou zahraničnou akvizíciou sa v polovici júla stal dvadsaťštyriročný absolvent University Of Maryland a hráč tímu Baltimore Retrievers, Will Darley. Necelý mesiac na to sa Baník dohodol na spolupráci s nórskym reprezentantom Nikom Skouenom, ktorý prišiel z domovského tímu Froya Basket.

Začiatkom augusta sa stal najvýraznejšou postavou súpisky handlovského Baníka tridsaťjedenročný nemecký rozohrávač Andrej Mangold. Skúsený basketbalista mal byť lídrom tímu a Handlová mala byť odrazovým mostíkom k jeho návratu pod deravé koše po doliečenom zranení. Rodák z Hannoveru sa plánoval k tímu pridať posledný augustový víkend, no jeho premiéry v drese Handlovej sa už slovenskí basketbaloví priaznivci nedočkali. “Hneď v úvode sezóny nás zaskočila situácia s nemeckým rozohrávačom, ktorý zrušil zmluvu týždeň pred začiatkom prípravy. Bolo to pre nás veľký šok, pretože sme od neho očakávali, že bude kľúčovým hráčom, ktorý nám pomôže v dosiahnutí predsezónnych cieľov,” skonštatoval Torda.

Predposledným hráčom pred štartom sezóny 2018/2019 sa stal ľavoruký americký rozohrávač Montell Goodwin, ktorý na európskej úrovni v Handlovej debutoval. V minulej sezóne obliekal dres zámorskej univerzity Eastern Illinois Panthers a v Handlovej sa mal ujať úlohy “špílmachera.” Začiatkom septembra doplnil handlovský tucet 178 centimetrov vysoký americký “guard” Fabyon Harris.

V tomto zložení Handlová odštartovala sériu prípravných zápasov. Zeleno-čierni odohrali šesť stretnutí s bilanciou troch víťazstiev a rovnako troch prehier. Herný prejav Hornonitranov v príprave naznačil, že by sa basketbal v baníckej bašte mohol uberať správnym smerom. “Príprava prebehla podľa očakávania a myslím, že sme v rámci nej urobili všetko, čo sme si dali za cieľ. Našou ambíciou pred začiatkom sezóny bolo semifinále,” povedal Peter Torda.

Úvod sezóny ale Handlovčania nezachytili a opak sa stal realitou. Po dvanástich kolách súťaže figurovali na neuspokojivej siedmej priečke tabuľky a na svojom konte mali iba tri víťazstvá. Vo viacerých prípadoch sa zverenci trénera Tordu pripravili o plný bodový zisk sami, keď nedokázali udržať pohodlné vedenie, či kontrovať tabuľkovo slabším celkom.

Za zmienku stojí stretnutie prvého kola proti Patriotom z Levíc, v ktorom mali Handlovčania raketový nástup a v ktorom stratili osemnásťbodové vedenie. Levičanom napokon podľahli 72:77. Ďalším skratom bola potupná prehra v rámci druhého kola na bratislavských Pasienkoch s domácim Interom, odkiaľ sa vracali so 48-bodovou nakladačkou 50:98. V treťom kole súťaže nasledoval zbabraný záver zápasu s Prievidzou, ktorej baníci podľahli doma 77:82. “Nemyslím si, že vstup do sezóny bol zlý, veď už v prvom domácom zápase s Levicami sme podali solídny výkon, ktorý nám priniesol optimistický pohľad do ďalších bojov. Potom však nasledovala prehra v derby zápase s Prievidzou a debakel s bratislavským Interom. Napriek tomu sa nám neskôr podarilo vyrovnať pomer víťazstiev a prehier. Veľmi negatívnym faktom bolo, že rozlosovanie súťaže nám prinieslo osem zápasov v rade na palubovkách súperov. To sa taktiež odzrkadlilo na našich výkonoch,” zamyslel sa Torda. Po vyššie spomínanom baníckom derby požiadal o rozviazanie zmluvy Fabyon Harris, ktorý sám vycítil, že mu nový klub nesadol. Jeho miesto zaujal chorvátsky, dvadsaťsedemročný rozohrávač Ivan Mikulič. Ten prišiel z rumúnskej národnej ligy, kde obliekal dres tímu SCM CSU Craiova.

V ôsmom kole sa Tordovci postarali o najväčšie prekvapenie sezóny, keď nezvládli povinnú domácu jazdu proti Lučencu a prehrou 74:84 mu darovali premiérový a v tej dobe jediný triumf v celkovom priebehu súťaže. V deviatom kole chceli toto zaváhanie napraviť pod košmi komárňanskych obuvníkov, kde sa im síce podarilo priviesť zápas do predĺženia, no v ňom opäť ťahali za kratší koniec a Riekeru podľahli 83:88. Následne prišla prehra 57:68 v metropole Tekova a na hornej Nitre ohlásili ďalšiu posilu, ktorou bol český, dvadsaťšesťročný krídelník Filip Halada. Ľavoruký mládežnícky reprezentant Česka, bol slovenským basketbalovým priaznivcom dobre známy z pôsobenia v Komárne, kde patril k hlavným oporám tímu a získal s ním dva vicemajstrovské a jeden majstrovský titul. Na súpiske obuvníkov pôsobil od roku 2014 do roku 2017. Ani on ale nepomohol svojmu novému tímu v dvoch premiérových vystúpeniach proti Interu a Prievidzi. V oboch prípadoch Handlovčania svojim súperom podľahli.

V tomto období sa museli bezodkladne udiať ďalšie zmeny. Súpisku zeleno-čiernych opustila americká dvojica Darley a Goodwin. Po ich odchode baníci natiahli šnúru prehier na sedem zápasov, keď nestačili na Spišskú Novú Ves a Žilinu. Pred duelom šestnásteho kola vo Svite, vystužil mužstvo rodák z Konga, Eric Kibi. Spolu s ním zaznamenal debut v handlovskom drese americký rozohrávač K.C. Ross-Miller. Prvý spomínaný hráč sa ale v Handlovej dlho neohrial, pretože nedokázal naplniť očakávania svojho nového zamestnávateľa. Dvadsaťdeväťročný rodák z kanadského Quebec City, s občianstvom v Demokratickej republike Kongo, nastúpil v troch stretnutiach, počas ktorých si vytvoril strelecký priemer 0,7 bodu na zápas. K.C. Ross-Miller si to na hornú Nitru namieril z macedónskeho klubu KK Ohrid AV a jeho angažovanie sa neskôr ukázalo ako dobrá voľba.

Posilnení Handlovčania síce svoje výkony zlepšili a pod Tatrami siahali na víťazstvo, avšak domácim medveďom napokon podľahli tesne, 81:85. Na štvrtú výhru sezóny si teda museli ešte počkať. Tá ale prišla v ďalšom kole, kedy vrátili Lučencu požičané a pod jeho košmi triumfovali 77:72. Toto víťazstvo Tordovcov nakoplo a v rámci osemnásteho kola oplatili komárňanským obuvníkom prehru, keď pod svojimi košmi vyhrali 82:68. V poslednom stretnutí kalendárneho roka 2018 ale opäť prehrali s Levickými Patriotmi 76:92 a v zápätí nasledovali ďalšie dve prehry. Na bratislavských Pasienkoch sa po druhý raz zrodil rekordný výsledok, baníci podľahli lídrovi tabuľky 49:105. Po spomínanom debakli, handlovské vedenie ukončilo spoluprácu s chorvátskym rozohrávačom Ivanom Mikuličom. V domácom derby zápase s Prievidzou tak zeleno-čierni hrali len s jedným klasickým rozohrávačom. V 21. kole nestačili na svojho regionálneho suseda, s ktorým prehrali rozdielom koša 74:76.

Po tomto zápase sa manažment MBK rozhodol pre ďalší krok. Na trénerskú stoličku povolal Branka Maksimoviča, ktorý mal vytvoriť tandem s doterajším koučom Petrom Tordom. ” Uvedomujem si, že ako kouč som urobil jednu zásadnú chybu. Voči svojim zverencom som sa snažil byť demokratický, miestami až kamarátsky. A to sa mi vrátilo v negatívnom duchu. Na druhej strane by si ale mali odpovedať samotní hráči na otázku, či urobili všetko pre naplnenie našich cieľov a ambícií”, zaspomínal so sklamaným výrazom v tvári Peter Torda.

Srbský navrátilec, ktorý debutoval v Handlovej v sezóne 2014/2015, mal do kabíny baníkov priniesť nový impulz. “V prvom rade musíme s trénerom Tordom rozanalyzovať príčiny kolísavých výkonov Handlovej. V tejto chvíli už ale môžem povedať, že ako v obrane, tak aj v útoku bude potrebné urobiť veľa práce. Dôležitá bude najmä komunikácia medzi hráčmi,” povedal po svojom príchode do Handlovej Branko Maksimovič, ktorý začal na lavičke svojho nového zamestnávateľa dobre a vo svojich úvodných štyroch zápasoch naplno bodoval vo všetkých prípadoch. Pod jeho vedením Handlová zvíťazila nad Spišiakmi, Žilinou, Svitom a Lučencom.

Medzi tým, konkrétne po zápase 22. kola so Spišskou Novou Vsou, prišiel pre širokú basketbalovú verejnosť veľmi prekvapujúci moment, kedy z útrob handlovskej športovej haly vyšla informácia, že MBK Handlová končí spoluprácu so svojou stálicou, Ondrejom Haviarom. Tridsaťtriročný handlovský odchovanec odohral v zeleno-čiernom drese úctyhodných jedenásť sezón. S hornonitrianskym celkom získal dve bronzové a jednu striebornú medailu. Súpisku v tomto období doplnil Američan Bruc Beckford, ktorý debutoval v domácom stretnutí 27.kola proti Komárnu. V drese Handlovej ale odohral len dva zápasy a pre zranenie musel aj on banícke mesto opustiť.

Po vyššie spomínanom kvartete víťazstiev ale znova prišla nelichotivá šnúra, v rámci ktorej Maksimovičovci prehrali štyri zápasy v rade. Poslednou rošádou na súpiske Handlovčanov bolo angažovanie skúseného, tridsaťjedenročného rozohrávača Vuka Malidžana. Bývalý mládežnícky reprezentant Srbska mal za sebou pôsobenia v srbskej, slovinskej a fínskej lige a do Handlovej prišiel tesne pred play off, aby vystužil post na rozohrávke.

V závere dlhodobej časti baníci naháňali šieste miesto, aby sa vo štvrťfinále play off vyhli úradujúcemu majstrovi z Levíc. Ich výkony boli rapídne zlepšené, čo podtrhujú štyri víťazstvá z posledných piatich zápasov. Napriek tomu sa im ale tento cieľ nepodarilo naplniť. V poslednom stretnutí síce zvíťazili na domácej palubovke nad Komárnom, no v tomto priamom súboji o šiestu priečku, potrebovali triumfovať minimálne rozdielom deviatich bodov. Komárno zdolali 113:110 po predĺžení a vo štvrťfinále tak na nich čakal majster z Levíc.

Dve kolá pred koncom dlhodobej časti sa Handlovčanom zranil kapitán Michal Čekovský a s baníkmi to pred začiatkom vyraďovacích bojov vôbec nevyzeralo ružovo. Vo štvrťfinálovej sérií sa ale zomkli a majstrovi nedarovali nič zadarmo. S Patriotmi odohrali najdlhšiu možnú, päťzápasovú sériu, po ktorej sa síce z postupu netešili, no v očiach svojich fanúšikov zmazali nelichotivé obdobie z dlhodobej časti.  „V prvom rade by som chcel pogratulovať Leviciam k tejto sérii, donútili nás odovzdať zo seba všetko. Myslím si, že to bola veľmi dobrá séria pre oba fanúšikovské tábory. Som toho názoru, že sme urazili dobrú cestu a v tejto sezóne odviedli kvalitnú prácu. Z môjho pohľadu išlo o úspešnú sezónu. Ak Levice dokázali prežiť túto sériu, tak sú pre mňa prvou voľbou na zisk majstrovského titulu,“  zhodnotil Branko Maksimovič.

Prognózy srbského lodivoda sa napokon nepotvrdili a Patrioti vo štvrťfinále stroskotali na výborne pripravenej Prievidzi. Tá si po víťazstve 4:2 v sérií zabezpečila postup do finále, v ktorom sa postavila bratislavskému Interu. V ňom ale na dobre namazaný žlto-čierny stroj nestačila a podľahla mu v sérií hranej na štyri víťazstvá hladko 0:4. Novým slovenským šampiónom sa tak stal basketbalový klub Inter Bratislava, ktorý nielenže získal tretí slovenský titul, ale dvadsiatimištyrmi víťazstvami v rade a jedenástimi triumfami vo vyraďovacej časti, prepísal históriu v rámci samostatnosti najvyššej basketbalovej súťaže na Slovensku.

Autor: Pavel Procner

Foto: Lenka Molnárová